MARIA JESUS OPORTO

Nebolo mi treba viac ako päť minút, aby som si všimla túto malú peknú brunetku plnú energie a dobrej nálady. Medzi dvomi šálkami čaju a veľkými úsmevmi mi táto dievčina z Čile, ktorá však žije v Španielsku už osem rokov, prezradila, že je tu na na trojmesačej rezidencii. Na konci septembra predstaví na scéne v Záhrade svoje prvé tanečné sólo.


“Prišla som do Banskej Bystrice vďaka výmennému programu Erasmus. Ale nebolo to pre mňa po prvýkrát v tomto meste! Študovala som tu počas školského roka 2013/2014. Mala som šťastie, že som spoznala Milana Zvadu. Bol to môj učiteľ angličtiny, a tiež koordinátor projektov v Záhrade. Veľa sme diskutovali a vedel, že mám chuť vrátiť sa sem. S jeho pomocou som sa prihlásila na program Erasmus+ a po dvoch rokoch som opäť tu! Avšak s tým rozdielom, že tentokrát neprichádzam ako študentka, ale ako umelkyňa na rezidenciu! Medzitým som ukončila svoje štúdium, odbor divadlo, na Vysokej škole dramatických umení (ESAD) v Murcii.”


Nečudo, že jej kariérna cesta ma zaujala. Iba v dvadsiatichštyroch rokoch prichádza zo Španielska, kde zanechala divadlo, ktoré doteraz študovala, aby sa venovala súčasnému tancu na Slovensku.


‘’Život je plný možností, chcela by som všetko prebádať! Skúšala som maľovať, ale nemyslím si, že mám na to talent (smiech). Divadlo, to bolo pre mňa naozajstná láska. Zistila som to počas mojej dobrovoľníckej služby v Anglicku v roku 2012, kde som bola v amatérskom divadelnom súbore. Neskôr som sa snažila divadlo študovať. Počas mojich štúdií som mala šťaštie, že som mohla mať aj hodiny tanca. Medzi divadlom a tancom je naozajstné prepojenie. Cítila som, že to je to skutočné, a tak som sa rozhodla pokračovať.’’


Stať sa umelcom… Existuje rozhodujúci moment v našich životoch, ktorý nám naznačí, že je to cesta, ktorou treba ísť, že je to cesta práve pre nás, prirodzená cesta.


‘’Moja prvá spomienka na tanec sa viaže na predstavenie, ktoré sme hrali v škole. Bolo to amatérske, ale bola som strhnutá ich túžbou, ich chuťou tancovať. Chcela som to robiť tiež! Povedala som mame, nech ma zapíše na tanec na konzervatórium, ale ona nechcela, mysliac si, ze je to iba rozmar, iba nejaký krátkodobý nápad.‘’


Konzervatórium – María na to stále pomýšľa, nechá to na neskôr, bezpochyby to bude v Španielsku. Ale zo všetkých možností, ktoré tanec ponúka, prečo si vybrať práve súčasný tanec? Priznávam, moc sa do tanca nevyznám, ale súčasný tanec sa mi zdá ešte abstraktnejší ako tanec klasický alebo jazz…


’’Existuje istá voľnosť, ktorú som nenašla nikde inde. Žiadne hranice. Máš voľnosť improvizovať, môžes skúsiť všetko… nevyžaduje si to bezchybnú techniku. Samozrejme, že som skúsila balet, ale nebolo to to, čo som chcela. Nezhodovalo sa to s tým, čo som chcela vyjadriť. Obmedzovalo ma to. Skúsila som aj jazz, hip-hop, ale ani tam som nemohla zakomponovať všetko spôsobom, akým to môžem urobiť dnes v súčasnom tanci.’’


Po prvýkrát sama na scéne, María predstavuje NOMEOLVIDES, čo znamená ‘’Nezabudnite na mňa’’. Je to tiež názov kvetu. Kvet, ktorý si priniesla z Čile, zasadila v Španielsku, a ktorý odvtedy rastie. Tento kvet istým spôsobom predstavuje jej korene.


’’V mojom sóle hovorím o imigrácii, pretože sa ma dotýka. Požičala som si od Isabel Allende, čilskej spisovateľky, úryvok z textu, v ktorom si kladie otázky týkajuce sa opustenia miesta, z ktorého pochádzame, kde sme sa narodili (The house of spirits). Z vlastného vykorenenia dnes čerpá silu. Podobne som odišla i ja s mojou rodinou bez toho, aby sme vedeli, čo nás čaká. Naučila som sa poznávať ostatných a spoznala som aj samú seba. Cesty posilnili to, čo som, to, čo chcem rozprávať v mojej tvorbe. Som otvorenejšia, mám menej predsudkov voči ľuďom a veciam, nesúdim, mám viac rešpektu. Robím veci inak. Nie lepšie, nie horšie, iba inak. ’’


Vo svojom tanci k nám María hovorí priamo, vyzýva publikum, obracia sa naň. Ak sa María pýta sama seba, čo znamená byť imigrantom, nás sa pýta, čo znamená byť ženou dnes. Medzi prehovorom a tancom nám predkladá klišé sexy ženy až po jej degradáciu.


‘’Žena nie je to, čo nám predkladá spoločnosť. Žena nie je len žena v domácnosti alebo osudová žena z reklám. Je mocná, silná, schopná veľkých vecí a zastáva mnoho úloh. Treba skoncovať so stereotypmi.‘’


María chce predovšetkým, aby každý pohyb vyjadroval pocit, emóciu. Nič by nemalo byť ponechané na náhodu. ‘’Mám ešte dosť práce na tomto sóle, je to prvý krok. ‘’


Pokračovanie sa bude odohrávať v Amsterdame. Jej lietadlo odlieta 5. októbra 2016. Čaká ju dvojmesačná rezidencia v kultúrnom centre Da Bounce. Šanca, aby popracovala na svojom sóle. Pochopiteľne, opúšťa toto mesto a ľudí, ktorí ju tak vrúcne prijali, s pichaním pri srdci.


‘’Nikto ma nikdy nesúdil, mala som vždy voľnosť v tvorbe, v návrhoch. Bolo to prvý raz, čo som sa vyvíjala sama, bez profesora. Moja premiéra tu bola veľmi dobre prijatá. Publikum tvorili väčšinou ľudia, ktorých som mohla počas týchto pár mesiacov stretnúť. Podporovali ma až do konca a prišli ma povzbudiť. Za všetko im veľmi ďakujem!‘’


‘’Budúcnosť budú tvoriť cesty, nemám hranice. Mám chuť ponúknuť všade to, čo ma povzbudzuje. Cestovanie mi umožňuje spoznávať ostatné kultúry. Dúfam, že budem môcť vytvoriť mosty medzi nimi, mnou a tancom!’’


 

Všetko, čo sa týka programov Erasmus nájdete tu: http://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/


Pre viac informácií o umeleckej škole dramatických umení v Murcii (Španielsko), kliknite sem : http://www.esadmurcia.es/


Pre viac informácií o umeleckej škole v Banskej Bystrici : www.aku.sk


Tu nájdete odkaz na dielo House of spirit od Isabelle Allende, ktoré vyšlo v roku 1985: http://www.isabelallende.com/en/book/house/summary


A nakoniec link na kultúrne centrum Da Bounce v Amstredame : www.maybuse.com