Prečo by malo byť uvažovanie o smrti zbytočné mrhanie časom? Tretí ročník festivalu tematizuje smrť a umieranie z dvoch hľadísk: etnografického a psychedelického. Pôvodný trojdňový formát festivalu sa nám nepodarilo realizovať vzhľadom na pandemickú situáciu. Pripravili sme preto „polovičnú“ verziu bez workshopu a divadelného predstavenia. Ďakujeme, že ste s nami!

„Eternity is in love with the productions of time.“ / „Večnosť je zamilovaná do plodov času.“ 
William Blake

diskusiu moderuje Rado Sloboda

Psychedeliká tvoria širokú skupinu psychoaktívnych a psychotropných látok (prírodných aj syntetických), ich kategorizácia je však v každej krajine podmienená legislatívou a farmakologickými záujmami. Začiatky vedeckého záujmu o ich výskum sa tiež spájajú s „náhodným“ objavom syntetickej látky – 25. derivátu kyseliny lysergovej Albertom Hofmannom v roku 1938 známym pod skratkou LSD. Boom medicínskeho využitia a nemedicínskeho masového užívania psychedelických látok však nastal až v 60. rokoch 20. storočia v USA, a to aj v súvislosti s hnutím hippies, vznikom rôznych subkultúr a zrýchľujúcej sa globalizácie (cestovanie na východ, turizmus, drogový trh). Hneď na to boli mnohé zo psychedelík hodené do jedného vreca s heroínom a pervitínom. Kým niektoré krajiny užívanie psychedelík dekriminalizovali, v iných prebieha ich medicínsky výskum (napr. Česká republika). Na Slovensku je situácia ohľadom drogovej legislatívy oveľa prísnejšia. 
O psychedelikách je rozšírený názor, že môžu spôsobiť resp. spustiť duševnú poruchu, čo má svoje opodstatnenie. Určitá časť užívateľov psychedelík svoje vnútorné zážitky nedokáže spracovať a niektorí si vyžadujú liečbu u psychiatra či psychoterapeuta. Tento fakt je dôležité si pripomínať aj v rámci prevencie a znižovania rizík užívania psychoaktívnych látok.
Špeciálna časť diskusie bude venovaná téme zážitkov smrti a znovuzrodenia či NDE (near-death experience), ktoré časť užívateľov psychedelík zažila nielen pod ich vplyvom, ale aj spontánne, v ojedinelých životných situáciách či priebežne počas rôznych duchovných praktík a pod. Téma bude rámcovaná diskurzom o povahe ľudského vedomia, reality a spirituality ako niečoho, čo denne prežívame, keď reflektujeme minulosť alebo projektujeme budúcnosť. Pojem konsenzuálnej reality, ktorý zaviedol psychológ Charles Tart, nadobúda v digitálnom svete nové možnosti a konotácie. Virtuálna realita nás učí, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Čo je však reálne, je naša predstava a reakcia na „zažitú“ situáciu na úrovni pocitov a činov, ktoré môžu viesť k prospešnému, ale aj k smutnému koncu. To sa týka rovnako bludov a halucinácií, ako aj literárnej fikcie a virtuality.
Jeden účastník štúdie raz o svojom psychedelickom zážitku povedal: „Keď užijete psilocybín, je to ako vziať si na palubu vlastného psychoterapeuta.“ O zložitosti sveta a nesmiernosti zážitkov, ku ktorým majú ľudia odnepamäti prístup, sa budú rozprávať psychiatri, psychológovia a terapeuti z praxe, ako aj ľudia zapojení do psychedelického výskumu.

Hostia:
MUDR. Michal Patarák, PhD., psychiater
Mgr. Jaroslav Farkaš, psychológ, spoluzakladateľ Českej psychedelickej spoločnosti (CZEPS) a Psychedelickej kliniky Psyon v Prahe
Mgr. Martin Pažitný, adiktológ, zakladajúci člen Slovenskej psychedelickej spoločnosti SAPAS.SK

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Zobraziť menej