Festival EMBARGO | METROPOLIS 2017

Festival EMBARGO | METROPOLIS 2017

embargo-2017

DIVADLO – FILM – DISKUSIE – VÝSTAVY – PREDNÁŠKY
FESTIVAL o ľudských právach, tolerancii a vzájomnom porozumení.

Divadlo, film, diskusie, výstavy, živé knihy a ďalšie podujatia prinesie štvrtý ročník festivalu o ľudských právach, tolerancii a vzájomnom porozumení EMBARGO 2017. V tomto ročníku prinesie tému migrácie a integrácie v meste v nadväznosti na projekt Zasľúbené zeme – Metropolis, ktorého je Záhrada partnerom v rámci programu EÚ Kreatívna Európa.

Cieľom týždňového festivalu EMBARGO – METROPOLIS je vytvárať podmienky pre medzikultúrny dialóg, rozvoj miestnych komunít, boj proti stereotypom, predsudkom a mylným predstavám o ľuďoch – miestnych i vzdialených. Venuje sa tiež téme propagandy a zobrazovania skutočnosti v médiách. Je majákom na ostrove pozitívnej deviácie, ktorý sa snaží spoločnosť navigovať k solidarite, porozumeniu medzi kultúrami a globálnemu vzdelávaniu.

Program

ZÁHRADA /pod strechou/

16:30 Adam Engler [sk]: Present Perfect Progressive  | vizuálna a objektová inštalácia

ZLOvensko & Teritórium (očakávania pohostinnosti)
kurátor: Milan Zvada
/Výstava prístupná počas celej doby trvania festivalu/

Názov výstavy „Present Perfect Progressive“ rámcuje inštaláciu troch umelcových prác, ktoré vznikli počas štúdia na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v rokoch 2016-17. Vystavené v rámci EMBARGA sú len dve z troch prác. Treťou je práca na tému karikatúra – stolička, ktorá nie je „skonštruovateľná“, pretože nástroje ako pílka, kladivo a šrobovák sú len napodobeniny z textílie. Nepomôže ani priložený nákres z manuálu na skladanie stoličky. Vizuálny objekt symbolizuje nefunkčnosť systému a inštitúcií, akými sú súd alebo vyšší územný celok, kde bol tiež dočasne nainštalovaný. Na stoličke sú vyrezané roky (1945. 1949, 1952,1968,1993… a iné), s ktorými nie je naša historická pamäť ani spoločnosť vysporiadaná. Inštaláciou autor dekonštruuje nezvratnosť minulosti a anticipuje progres.

ZLOvensko

Vizuálna inštalácia pozostáva zo série 12 jednoduchých obrázkov. Vznikla ako reakcia na spoločenskú situáciu a obsah verejného priestoru, ktorý je v poslednom období čoraz viac presiaknutý tým najprimitívnejším zlom v podobe nenávistných prejavov voči istým skupinám ľudí, a to nielen z úst verejných činiteľov. Na pozadí národoveckých hesiel a iných presvedčení autor dekonštruuje význam jazyka, a zároveň poukazuje na jeho ambivalentnú povahu – urážanie a ironizovanie ako spôsob ponižovania ľudskej bytosti  (vrátane schopnosti jazyka vyvolávať silné emócie a viesť k otrasným činom), či skomolené novotvary ako kritika celých spoločenských javov (fašizmus, populizmus, korupcia, negramotnosť, propaganda, manipulácia, fanatizmus). „V práci ZLOVENSKO sa zaoberám výsledkom ostatných parlamentných volieb na Slovensku. Neskrývam sklamanie ani strach. Formou irónie a jednoduchým výberom posledného písmena v abecede je to zároveň posledný výkrik vôle spolupodieľať sa s ostatnými na chode tejto krajiny.“  hovorí autor výstavy po marcových voľbách v roku 2016.

Teritórium (očakávania pohostinnosti)

V práci sa autor zaoberá témou pohostinnosti Slovákov, na slovenskom území. Metaforou v tvare vtáčej búdky a s vlastnoručne pečeným chlebom v tvare Slovenska, otvára umelec otázku o tom, do akej miery sme skutočne pohostinní, a čo za svoju pohostinnosť očakávame. Vtáky migrujú slobodne a prirodzene, napokon migrácia je ľudstvu vlastná odvtedy, čo človek niekde zliezol zo stromu. Pokrok – nech už je lineárny alebo sychronicitný – prinesie jedine kultúrno-spoločenská migrácia a kritické zhodnotenie toho, čo ako Slováci „exportujeme“ ako svoju cnosť.

Inštalácia bola verejne odprezentovaná na námestí počas osláv rodného mesta Brezna a na svadobnej hostine na slovensko-thajskej svadbe v tom istom meste v roku 2017.

ZÁHRADA /kaviareň/

16:30 Lucia Devečková [sk]: Slovenský mýtus | vizuálna inštalácia

Ideou diela je poukázať na klamlivú, iluzívnu propagandu o Slovenskej krajine, opierajúcu sa o tradičnú ľudovú kultúru a folklór. Tie sú často zneužívané politickými stranami, cirkvami i občianskymi združeniami, a sú len súčasťou povrchnej predstavy o krásnom, pohostinnom a štedrom Slovensku – Slovensku, ktorého hodnoty treba chrániť a zveľaďovať za každú cenu.

Práca dešifruje tento mýtus, ktorý je umelo živený a v časoch potreby zachraňuje skutočnú slovenskú mentalitu, založenú na odmietaní, neprístupnosti, strachu a odsudzovaní.

Finálny výstup bakalárskej práce bola performancia, počas ktorej autorka utkala na krosnách tradičný ľudový koberec z tričiek, s využitím farebnej symboliky konkrétnych politických strán a občianskych združení, ktoré verejne šíria neznášanlivosť a intoleranciu, pričom zároveň obhajujú slovenskú morálku. Zastávajú vraj „ľudské hodnoty“, teda hodnoty, z ktorých majú masový alebo politický profit.

ART FORUM STAGE

17:00 Róbert Švarc [sk]: Európsky akcionizmus a Christoph Schlingensief: Ausländer raus! | prednáška

Prednáška umožní pohľad na európske akčné umenie od 60. rokov minulého storočia až po súčasnosť, pričom hlavným predmetom budú sociálne aspekty a fenomén telesnosti jednotlivých prístupov. Od viedenského akcionizmu, ktorý nemal v programe len útoky na rigidný katolicizmus, ale taktiež odpor voči vtedajšej militantnej reštaurácii Rakúska, cez performancie Mariny Abramovič & Ulay, v ktorých sa do popredia dostáva telesnosť a vzťah dvoch tiel, sa oblúkom vrátime do Viedne na začiatku milénia, kde došlo od 2. sv. vojny k politickej bezprecedentnej udalosti: Voľby vyhrala ultra-pravicová FPÖ a nemecký akcionista Christoph Schlingensief na to zareagoval svojou mediálnou inštaláciou Ausländer raus – Please love Austria (Cudzinci von – Prosím, milujte Rakúsko). Schlingensief nainštaloval vedľa viedenskej opery kontajner, v ktorom boli umiestnení reálni žiadatelia o azyl. Títo skutoční emigranti boli počas 7 dní non-stop sledovaní kamerovým systémom, ktorý nahrával ich azylový život v tomto odkladovom sklade a vysielal ho online na webovej stránke, čím sa z celého problému stala akási cynicko-nihilistická reality show á la big brother. Každý, kto navštívil tento web, mohol denne online hlasovať za dvoch žiadateľov o azyl, ktorí majú byť vyhostení z krajiny. Kontajner bol oblepený skutočnými predvolebnými plagátmi FPÖ, ktoré boli „vyšperkované“ xenofóbnymi a rasistickými heslami. Schlingensiefovi sa podarilo vytvoriť výnimočné navrstvenie úrovní, na ktoré by bolo vhodné denne poukazovať. Neznesiteľné kríženie technológie dohľadu so sociálnymi skutočnosťami explicitne poukázalo na problémy, s ktorými sa budeme konfrontovať.

Súčasťou prednášky sú taktiež úryvky z dokumentu o Schlingensiefovej akcii vo Viedni so slovenskými titulkami.

ZÁHRADA STAGE

19:30 Jaro Viňarský [sk] & Marek Menšík [cz]: Animalinside  | fyzické divadlo

Duet choreografa Jara Viňarského je živelným fyzickým obrazom o zvierati v človeku a o úsilí uchopiť vnútorný svet emócií a inštinktov. Tanečníci v nikdy sa nekončiacom zápase jazyka a tela provokujú na prekračovanie vlastných limitov. Inscenácia vznikla na motívy rovnomennej knihy maďarského autora Lászlóa Krasznohorkaia a nemeckého maliara Maxa Neumanna.

Koncept, choreografia a réžia: Jaro Viňarský
Tancujú: Jaro Viňarský a Marek Menšík
Svetelný design: Tomáš Morávek
Hudba: Ján Burian
Kostýmový výtvarník: Martin Kratochvíl
Text a hlas: Henrietta Rab& Matthew Rogers
Produkcia: SKOK! o.z.
Premiéra: 13. a 14. 12. 2012
Vstupné: 3/5€

ART FORUM STAGE

17:00 Rado Sloboda [sk]: Embargo – Rýchlokurz pojmov | prednáška

ZÁHRADA STAGE

19:30 Jaro Viňarský [sk] & Marek Menšík [cz]: Animalinside  | fyzické divadlo

Duet choreografa Jara Viňarského je živelným fyzickým obrazom o zvierati v človeku a o úsilí uchopiť vnútorný svet emócií a inštinktov. Tanečníci v nikdy sa nekončiacom zápase jazyka a tela provokujú na prekračovanie vlastných limitov. Inscenácia vznikla na motívy rovnomennej knihy maďarského autora Lászlóa Krasznohorkaia a nemeckého maliara Maxa Neumanna.

Koncept, choreografia a réžia: Jaro Viňarský
Tancujú: Jaro Viňarský a Marek Menšík
Svetelný design: Tomáš Morávek
Hudba: Ján Burian
Kostýmový výtvarník: Martin Kratochvíl
Text a hlas: Henrietta Rab& Matthew Rogers
Produkcia: SKOK! o.z.
Premiéra: 13. a 14. 12. 2012
Vstupné: 3/5€

ART FORUM STAGE

16:00 Živá knižnica pre verejnosť: Iné Slovensko (komunity) | príbehy „iných“ ľudí o tom, ako vidia Slovensko

Príďte a vypočujte si príbehy ľudí z troch komunít, žijúcich na Slovensku. Stalo sa im niekedy, že boli „nálepkovaní“ a diskriminovaní len na základe svojho etnika, krajiny pôvodu či vierovyznania?

Sanja z Chorvátska, ktorá na Slovensko prišla pred vyše 20-imi rokmi, aby sa vyhla vojne v bývalej Juhoslávii.
Jolka zo Slovenska, hrdá Rómka, ktorá sa však na Slovensku stále stretáva s predsudkami.
Fady z Iraku, ktorý na Slovensku našiel nový domov.

ZÁHRADA STAGE

19:00 „Akceptácia a sociálna inklúzia menšín a migrantov na Slovensku – realita a jej výzvy“ | diskusia

Moderuje:  Laco Oravec
Hostia:
Katarína Šomodiová, Filozofická fakulta UK
Michaela Pobudova, komunitné centrum Maarena
Miroslav Janák, Pokoj a dobro – pomoc utečencom v Nitre
Jozef Miškolci, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť

21:00 Andrea Marinelli [it]: SECRETSHOW  | audiovizuálna performancia

Andrea Marinelli je taliansky hudobník a vizuálny umelec. Hrá na gitaru a elektronické nástroje.  Jeho vystúpenia sú niečo medzi koncertom, performanciou a inštaláciou súčasného umenia. Jeho najnovší projekt SECRETSHOW je audiovizuálna performancia, ktorá vzniká improvizáciou  s využitím elektornickej hudby, gitary a projekcií. Toto site-specific performance sa každou reprízou mení a vyvíja. Je to zmes vokálnych fragmentov rôznych kultúr a jazykov, zmiešaných prostredníctvom LIVE elektroniky. Rôzne vokálne výrazy sa transformujú z melódií na jazykové melódie, časovo prechádzajú od starovekých až po súčasné dialekty a zároveň ich skúmajú. Vizuálna časť je tvorená  premietaním digitálnych fotografických materiálov starovekých a digitálnych kultúr, etnografických skulptúr a fotiek z TV obrazoviek pričom vzniká úplný originál.

Andrea Marinelli vytvára gitarovú a elektronickú hudbu s využitím premietania cez meotar. So svojou tvorbu začínal doma neskôr sa dostala do Kultúrneho múzea MUDEC v Miláne, Sonnenstube (SW), VillaCroce – Múzeum Janov, SilentDisco Miláno, SocialMusicCity, ELEVA Fest (IT), Bluenote Milano, Hangar Bicocca.

Projekt bol zrealizovaný na festivale SONORITIES Festival umenia a technológii v Queens University (Belfast, UK).

www.andreamarinelli.net

TRŽNICA /Barbakan/

14:00 PEVNOSŤ EURÓPA/FORTRESS EUROPE: „Shot“ crossing the borders (1993-2017) | happening pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv

Pripomenutie príčin úmrtí utečencov a migrantov v dôsledku reštriktívnych politík EÚ (1993-2017)

Koncept a realizácia: Adam Engler & Milan Zvada

Happening je situovaný v najstaršej časti mesta v otvorenom priestore medzi pozostatkami mestských hradieb a ekumenickým súsoším významných dejateľov Banskej Bystrice, Moysesa a Kuzmányho. Obe sochy sú v nadživotnej veľkosti a postavy vystupujú priamo z dlažby. Obe spája oblúk v tvare šálu, ktorý symbolizuje národnú a ekumenickú jednotu Slovákov. Sochy sú občas nesprávne považované za solúnskych bratov Cyrila a Metoda – cudzincov, ktorí na územie Veľkej Moravy priniesli písmo a kresťanstvo v roku 863.

Prebehne séria malých akcií, ktoré sú inšpirované 44-stranovým dokumentom so zoznamom 29 586 utečencov a migrantov, ktorí prišli o život v dôsledku reštriktívnych politík „Pevnosti Európa“ (uzatvorenie hraníc, azylové predpisy, ubytovanie, politika zadržiavania, deportácie, prepravné sankcie…)

Dokument vydala organizácia UNITED for Intercultural Action / SPOJENÍ pre interkultúrnu činnosť – Európska sieť proti nacionalizmu, rasizmu, fašizmu a na podporu migrantov a utečencov. www.unitedagainstracism.org

Štefan Moyses bol katolícky biskup, ktorý pôsobil aj v banskobystrickej diecéze. Výrazne prispel k rozvoju miestneho katolíckeho gymnázia, z ktorého sa šírilo vzdelanie v slovenskom jazyku. Na valnom zhromaždení Matice slovenskej v Martine ho 4. augusta 1863 zvolili za prvého predsedu. Na tom istom sneme zvolili evanjelického kňaza Karola Kuzmányho za podpredsedu tejto celonárodnej kultúrnej inštitúcie.

MESTO

14:00 – 16:00 Art Walk – Genius Locci | prechádzka mestom Miesta

Miesta, stretnutia, umenie i zábava očami náučného chodníka. Komunity, kultúra a život v meste.

Námestie, Múzeum SNP, Barbakan, Vila Dominika Skuteckého, Urban Spot, Literárna Bašta, Artforum

ART FORUM STAGE

16:00 Džihád za lásku | 2007 | dokumentárny film | USA / GB / FR / DE | 81 min.

Dokumentárny film o kooexistencii islámu a homosexuality.

#anglické titulky

„Prečo musí mať nebo pre každého rovnakú farbu?“ pýta sa mladý muslim z Iránu, keď sa pokúša získať azyl v Kanade. Dôvodom jeho úteku z vlasti bolo, že ako otvorenému gayovi mu podľa zákona hrozí trest. Rovnako, ako mnoho ďalších muslimských gayov a lesieb z Južnej Afriky, Pakistanu, severnej Indie či Egypta, však neprestáva byť pevný vo svojej viere. Môže byť gay alebo lesba v očiach ostatných veriacich stále dobrým muslimom? Režisér Parvez Sharma na želanie protagonistov nevyobrazuje celé tváre. Prístup spoločnosti k homosexuálnej orientácii je v muslimskom svete často odmietavý, podobne ako v konzervatívnych kresťanských kruhoch. Ani na Slovensku nie sú fyzické prejavy homoerotickej náklonnosti na verejnosti bežne vítané pozitívne, a to bez ohľadu na vierovyznanie. Líši sa azda len miera verejného odsúdenia a spoločenský tlak v závislosti od miesta, v ktorom žijete. A tiež – líši sa vnímanie hraníc intimity, sexuality a súkromia. Gayovia a lesby vnímajú svoju lásku k ľuďom rovnakého pohlavia rôzne – vo vzťahu k islámu môžu pociťovať vinu (podobne ako niektorí kresťania), ale zároveň sa svojich citov nechcú vzdať. Dočkajú sa v muslimskom svete zmien, aby za svoju lásku nemuseli platiť? Sharmov dokument je ľudskoprávnou sondou do života niektorých LGBTI ľudí v muslimských a arabských krajinách, a vzbudzuje nádej, že cesta k zmiereniu vlastného prežívania a viery je možná.

Réžia: Parvez Sharma

17:30 Katarína Šomodiová: Kultúra, náboženstvo, spoločnosť a inakosť | prednáška & diskusia

Cieľom prednášky a následnej diskusie je predstavenie pojmu „inakosť“ v jeho kultúrnych a spoločenských konotáciách, ktoré formujú a vymedzujú naše každodenné postoje voči najbližšiemu kolektívu, širšej spoločnosti, ľudstvu ako celku i sebe samým.

Snaha o určitú spoločenskú uniformitu je človeku prirodzená – preto sa združujeme v spoločenských či profesných združeniach a často vyhľadávame priateľov s podobným osobnostným a morálnym nastavením v akom sme my sami. Predsa sme však na dennej báze vystavovaní najrozličnejším formám „inakosti“, či už náboženskej, národnostnej, spoločenskej, či akejkoľvek inej. Niektoré jej formy majoritná spoločnosť toleruje bez zjavných výhrad, iné, predovšetkým tie, ktoré sú v posledných rokoch drasticky zneužívané v politickom a mocenskom diskurze, pôsobia v rámci štandardnej verejnej debaty ako nezlučiteľné s „našimi hodnotami,“ nech už sa za týmto pojmom skrýva čokoľvek. Pozrime sa teda spolu na to, kto sme „my,“ kto sú „oni,“ čo nás rozdeľuje, čo nás spája, a najmä – prečo.

Katarína Šomodiová absolvovala magisterské štúdium politológie so zameraním na Blízky východ a Severnú Afriku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v roku 2007. Od roku 2012 je študentkou doktorandského stupňa na Katedre porovnávacieho náboženstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V minulosti absolvoval niekoľko študijných pobytov v Sýrii a Egype a terénny výskum v Iráne. Zameriava sa na vzťah medzi etnickou a náboženskou identitou medzi moslimami v Európe ako aj medzi členmi minoritných skupín na Blízkom východe doma alebo v diaspore. Pravidelne skúma vzťah medzi komunitami z Blízkeho východu, žijúcimi v krajinách Vyšehradu a Západnej Európy. Je spoluzakladateľkou Univerzitného centra pre štúdium Shiʼa v Bratislave.

ZÁHRADA STAGE

19:00 Andrej Bán [sk] & Igor Čoko [hr]: Migrácia v obrazoch / Photography | prezentácia & diskusia

Dvaja fotografi, známi svojim angažovaným prístupom k miestnym i svetovým udalostiam. Obaja strávili nejaký čas v blízkosti utečencov na ich ceste za slobodou, či už na hraniciach alebo v mestách. Poznajú silné príbehy ľudí, ktorí im dali dôveru a privilégium zdieľať ich život prostredníctvom fotografie. Ich práca je dokumentom doby a pripomienkou ľudskosti.

Igor Čoko [hr]
Igor Čoko sa narodil v roku 1975 v Knine (Chorvátsko). Vyštudoval v odbore etnológia a antropológia. Vo svojej úlohe „vizuálneho“ antropológa využíva svoj fotoaparát na zachytenie a objavovanie citlivosti života na uliciach, jeho ľuďoch a životoch stigmatizovaných spoločenských skupín. Je šéfredaktorom časopisu Grain Photo, ktorý prezentuje pouličné a dokumentárne fotografie. Jeho fotografie sú uverejnené v popredných časopisoch a novinách v štátoch bývalej Juhoslávie a Európy, časopisov a webových stránok okolo Globe. Vystavoval svoju prácu v Srbsku, Chorvátsku, Macedónsku, Taliansku, Grécku, USA, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a Rumunsku. Žije a pracuje v Belehrade v Srbsku.

Andrej Bán [sk]
Andrej Bán sa narodil v roku 1964 v Bratislave, vyštudoval ekonómiu a žurnalistiku a od roku 1987 fotografuje pre slovenské a česká periodiká (Mladé rozlety, Plus 7 dní, Mladý svět, Reflex, .týždeň). Často fotografuje v krajinách postihnutých krízami. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. Spolupracuje s viacerými domácimi a zahraničnými médiami. Je spoluzakladateľom knižnice EKO – FOTO.  Od roku 2003 vykonáva fotografickú a publikačnú činnosť v slobodnom povolaní: Instinkt, Domino fórum, Formát, reportáže v krízových oblastiach sveta, reportáže zo zahraničných ciest, kurátor viacerých výstav na Mesiaci fotografie v Bratislave, lektor fotografických dielní na Letnej fotoškole v Poprade. Žije v Bratislave.

ART FORUM STAGE

16:00 IDentity | 2016 | dokumentárny film | SK| 56 min.

Krátke dokumentárne videoportréty predstavujú queer IDentity trochu inak; optikou kamery, ktorá v nás hľadá odpoveď na otázku: „Kým alebo čím sme okrem toho, že sme LGBTI? Web-seriál o inakosti odvracia pozornosť od sexuálnej orientácie či rodovej identity, a radšej ju upriamuje na komplexnosť a rôznorodosť našich existencií. Projekt vznikol s vidinou búrania stereotypného nazerania na predstaviteľov LGBTI komunity, ktorých identitu – verte či nie – tvorí omnoho viac než tento akronym.

ID#0: trailer, Emília Ondriašová & Maňo Vredík, Jana Hirnerová, 2015, 1´

Videoportréty o inakosti ale inak. Fialový nosorožec miesto dúhového jednorožca. Náš krátky ilustrovaný príbeh vzniku identity človeka je analógiou otázky „Kým alebo čím som okrem toho, že som LGBTI?“

ID#1: spisovateľka, Emília Ondriašová & Adriana Pirošková, 2016, 4´
IDNTT, 1. diel: ID#1 je bisexuálka, úspešná spisovateľka, sťahujúca sa z jedného mesta do druhého, ktorá počas svojej púte zakúsila tak ľahkosť slávy ako i samotu klimatizovaných izieb v blázinci, kde sa okná jednoducho neotvárajú…

ID#2: programátor, Emília Ondriašová & Adriana Pirošková, 2016, 8´
IDNTT, 2. diel: ID#2 je brazílsky programátor oplývajúci „sassy-ghetto-black-bitch“ humorom, ktorý sa po štúdiu vo Francúzsku rozhodol zakotviť na Slovensku. Jeho hlboko veriaca matka a otec, príslušník armády, sa do dnešného dňa pomaly zmierujú s tým, že ich syn je srdcom tanečník, dizajnér, a… gej.

ID#3: tanečníčka, Emília Ondriašová & Adriana Pirošková, 2016, 3´
IDNTT, 3. diel: ID#3 založila na Slovensku prvú tanečnú školu v štýle Burlesque. Denne inšpiruje desiatky žien, no sebavedomie na pódiu musí hľadať každý raz, zas a znovu. Napriek všetkému, čo sa v jej živote trbliece, má totiž pocit, že ju definuje hlavne to, čo nevie.

ID#4: DJka, Emília Ondriašová, 2016, 8´
IDNTT, 4. diel: ID#4 je jeden z najpopulárnejších slovenských DJ-ov. Talentovaný muž, rovnako však aj veľmi nadaná žena – to je Matia/“B-Complexka“, ktorá si len jednoducho chce robiť hudbu. A prípadne si tu a tam zapózovať v svadobných šatách či spraviť kinky akciu.

ID#5: vinárka, muzikantka, farmárka, Emília Ondriašová, 2016, 7´
IDNTT, 5. diel: ID#5 – rodená Bratislavčanka, ktorá bola v meste ozaj šťastná – nachádza zmysel svojej práce až na farme zdedenej po predkoch. Ako renesančný človek mnohých darov sa vždy pustí do viacerých vecí. Na dne síl potom preklína svoju povahu a sľubuje si, že nabudúce sa už zameria len na jedno.

ID#6: divadelný režisér, Emília Ondriašová, 2016, 26´
Réžia: Emília Ondriašová

17:00 Český Alláh |2017 | dokumentárny film | ČR | 91 min.

Česká republika prijala nepatrný počet vojnových utečencov, v sociologických výskumoch patrí súčasne k najmenej tolerantným krajinám Európy. Časozberný dokument, ktorý Piussi nakrútila za dva roky, má podľa tvorcov čo povedať aj slovenským divákom. Režisérka hovorí, že aj keď sa film odohráva v Čechách, obsahuje zlomok skúsenosti zo Slovenska. „Film však predovšetkým nie je o Islame a utečencoch. Zaoberá sa mechanizmom politickej práce so strachom obyvateľov. Je obecný a v jeho centre sa môžu objaviť rôzne veci – Rómovia, menšiny, teraz sú to moslimovia,“ doplnil strihač a koproducent filmu Vít Janeček.

Réžia, scenár, kamera: Zuzana Piussi

ZÁHRADA STAGE

19:30 Divadlo Feste [cz]: VÁCLAV HAVEL // MOC BEZMOCNÝCH | site-specific performance

Moc bezmocných je rozsiahla politická esej, ktorú napísal Václav Havel v roku 1978, rozoberá v nej vtedajší politický režim, disidentstvo a myšlienku možného pôsobenia Charty 77. Bola preložená do mnohých jazykov. Divadlo Feste vytvára výnimočný site-specific projekt, ktorý vychádza z textu Václava Havla, vytvára priestor na kladenie si otázok, kam speje súčasná spoločnosť.

„Po osmi letech se vracíme k Havlovi s jeho otázkou, zda-li stavíme obnovu posttotalitní společnosti na „vztahu k sobě samému, k druhým lidem, k univerzu“. Nebudujeme spolu s dalšími posttotalitními zeměmi jen další, jiný druh totality?“

Hrajú: Ondřej Jiráček, Kateřina Jebavá
Réžia: Jiří Honzírek
Vstupné: 3/5€

ART FORUM STAGE

16:00 Profesionálna cudzinka | 2016 | dokumentárny film o Irene Brežnej | SK | 64 min

Osemnásťročná Irena Brežná krátko po okupácii Československa v roku 1968 neochotne nasledovala svojich rodičov do emigrácie. Dokumentárny film režisérky Anny Gruskovej ponúka jedinečné archívne záznamy a čerstvé slzy a smiech. Irena Brežná musela čeliť nielen novej, nepochopiteľnej kultúre, ale aj výčitkám svedomia, že nebojovala za svoju vlasť. To je dôvod, prečo začala písať o disente vo Východnej Európe a o ruskej invázii do Čečenska.

Postupne zisťujeme, ako si Irena Brežná vytvorila inšpiratívnu „patchworkovú identitu“, geograficky situovanú nielen medzi Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko a Slovensko, ale aj do afrického kontinentu a do Ruska. V jej vlasti zvanej emigrácia sa hovorí mnohými jazykmi a vyskytujú sa v nej zaujímaví a pestrofarební ľudia.

Réžia: Anna Grusková
Hrajú: Irena Brežná

ZÁHRADA STAGE

18:00 Filip Jekkel [sk]: JEDEN | monodráma na motívy knihy od Asne Seierstad o Andersovi Breivikovi

Monodráma na motívy knihy Asne Seierstad – Jeden z nás, ktorá vychádza z biografie Andersa Breivika. Inscenácia sa venuje téme vnútorného hľadania jednotlivca v spoločnosti, ale aj extrémizmu, či vyrovnávaniu sa s momentálnou hyperkapitalistickou situáciou nespútaných možností.

Nápadná neschopnosť vžiť sa do hry. Chýba radosť z hračiek. Keď sa hrajú ostatné deti, drží sa bokom. Vôbec nepozná predstieranú hru. Pri hrách je opatrný. Chýba mu spontánnosť, činorodosť, fantázia. Nemá ani premenlivú náladu, akú majú takmer všetky deti v jeho veku. Nedokáže pomenovať svoje pocity. Pri hre na obchod ho zaujíma iba pokladnica, nie hra ako taká. Vyžaduje si nápadne málo pozornosti. Je opatrný, extrémne poriadkumilovný a čistotný, v opačnom prípade stráca istotu. Neusiluje sa o kontakt s ostatnými deťmi. Činnosti sa zúčastňuje mechanicky. Neprejavuje zvláštnu radosť. Často vyzerá smutný. Má problém vyjadriť sa o svojich pocitoch. Ak nejaká reakcia nastane, je nápadne silná.

Tvorivý tím: Filip Jekkel, Miroslav Lukačovič, Tereza Stachová, Anna Kvašňovská
Hudba: Wren Mckay
Účinkuje: Filip Jekkel

19:30 Svet podľa Daliborka | 2017 | (dokumentárny) film | ČR | 141 min.

Svet podľa Daliborka je filmový portrét autentického českého muža z Prostějova, ktorého štáb Víta Klusáka sledoval počas dvoch rokov (2015-2016). Dalibor K. (37) pracuje ako maliar, natáča amatérske horory, skladá nahnevané piesne, maľuje a je neonacista. Blíži sa k štyridsiatke, žije so svojou mamou Vierou (63), nenávidí svoju prácu, rómov, Židov, utečencov, homosexuálov, Merkelovú, pavúky a zubára. Ešte pred aktuálnou vlnou YouTuberov sa jeho domáce video s vystreľovacím obuškom stalo hitom českého internetu.

Natáčanie dokumentárneho filmu o živote obyčajného neonacistu s umeleckými ambíciami sa začalo práve vtedy, keď Daliborkova matka sa prostredníctvom Facebooku zoznámila so Slovákom, Vladimírom (47), ktorý s obľubou hovorí, že „z cigánov by najradšej urobil asfalt“. Vladimír po čase začal s rodinou bývať a matkin nový vzťah rozpútal u Daliborka odhodlanie nájsť si tiež vážnu známosť. Film o osamelom mužovi, ktorý zasvätil svoj život nenávisti, klamstvám, Playstationu a Facebooku, tým dostal skutočnú dynamiku.

Svet podľa Daliborka je pohľadom do sveta „obyčajných slušných Čechov“, ktorým chýba Adolf Hitler.

Réžia: Vít Klusák
Hrajú: Dalibor Krupička, Vít Klusák
Vstupné: 3€

ART FORUM STAGE

16:00 Terre Promesse – METROPOLIS | prezentácia aktivít projektu & diskusia s účastníkmi

program EÚ Kreatívna Európa

ZÁHRADA STAGE

18:00 METROPOLIS | scénické čítanie krátkych dramatických textov

Katarína Vozárová [sk]: Ticho v mase

„Všetko, čo čítate na internete, je pravda.“ George Washington

Viete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal článok, čo práve čítate? Kto je to? Veríte mu? Prehodnocujete? Sú médiá vierohodné? Majú moc zmeniť myslenie más? Informácie sa ukladajú do našej mysle v tichosti. Nik nepočuje tok myšlienok. Necítite ich. A čo vy viete, možno raz jediný článok úplne zmení váš pohľad na svet.

Veríte, že táto inscenácia je o tom, čo ste si práve prečítali? Veď neviete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal tento text…?

Bianca Tridan [ro]: Popletená melódia

Réžia: Petra Kovalčíková

Elisa Campisi [it]: Po tme ich nevidno

Réžia: Soňa Mäsiarová

19:30 Dominika Kňažková [sk]: MALALA | monodráma na motívy knihy od Christiny Lambovej o Malale Júsufzajovej

Monodráma motivovaná skutočným príbehom z biografie „Volám sa Malala“ od Christiny Lambovej. Príbeh pakistanského dievčaťa, ktoré sa ako 11-ročné nebálo hovoriť o živote pod vládou Talibanu a nebálo sa bojovať za právo na vzdelanie detí v Pakistane. Malala, dievča ktoré chce, aby ju bolo počuť. V roku 2004 sa stala najmladšou nositeľkou Nobelovej ceny za mier.

Réžia: Jakub Mudrák
Účinkuje: Dominika Kňažková
Koncept, text a hudba: Jakub Mudrák, Dominika Kňažková

ZÁHRADA STAGE

19:00 Divadlo z Pasáže [sk]: Malý princ | Rozprávka pre dospelých. Malý princ – filozofický traktát pre deti

Obe označenia sa používajú a obe sú výstižne. Toto dielo skutočne dokáže zaujať deti a rovnako uspokojiť dospelého čitateľa.  A pre obe cieľové skupiny má zásadné posolstvo. Pre každú iné.  Dospelých nabáda,  aby sa učili od detí a deťom naopak ukazuje, že nie všetko, čo dospelí vravia či robia, musí byť vždy správne. Inscenácia nemá ambíciu prinášať nové, prevratné interpretácie. Prečo ukazovať niečo, čo všetci poznajú? Odpoveď je jednoduchá. Práve preto, že to všetci poznajú. A milujú. Toto dielo pôsobí rovnako silno na rozum aj cit. Tým pádom vzniká nekonečné množstvo kombinácií a vo výsledku interpretácií. Jednoducho povedané – koľko ľudí, toľko malých princov. A koľko malých princov poznáme, o toľko budeme múdrejší.

Réžia: Šimon Spišák
Asistentka réžie: Eva Ogurčáková
Účinkujú: Ivan Blaško, Michal Daniš, Peter Darmo, Tomáš Debnár, Peter Gregor, Peter Hudec, Ján Kinčeš, Lucia Krajčiová, Veronika Lačná, Miriam Kujanová, Marek Mojžiš,  Lýdia Rybárová,  Dana Snopková, Peter Vaculčiak
Vstupné: 2,50/5 €