Dreamers by Jan Kostaa
Tanečné predstavenie Dreamers z produkcie T.I.T.S. patrí do kategórie „must see“ a to nie je odporúčanie iba pre divákov zorientovaných v súčasnom tanci. Táto oblasť umenia nie je ku mne osobne nijak zvlášť bytostne viazaná, mojou špecializáciou je výtvarné umenie. Avšak v prípade projektov Nely Kornetovej je moja medzižánrová hranica defragmentovaná a v rámci recenzentských aktivít sa k nej veľmi rád vyjadrujem pri každej príležitosti.
Kornetová si počas svojich viacerých profesionálnych návštev banskobystrickej Záhrady vytvorila svoje stále rastúce publikum. Oddanosť fan klubu sa ukázala aj 12. a 13.9. 2020, keď aj napriek rôznym protipandemickým reštrikciám a pri všetkej zodpovednej organizačnej činnosti bola návštevnosť premiéry bohatá. Nela Kornetová sa tentokrát neobjavila na baletizole, ale v pozícii režisérky. Parket patril energickej Kristíne Chmelíkovej a charizmatickému Martinovi Talagovi. Svetelného dizajnu sa chopil časom overený a ostrieľaný švihák z pražskej divadelnej scény Karol Šimek. Hudobná produkcia je od Bear and the Lilly.
Moje prvotné pochybovačné úvahy o voľbe plastových odeváckych figurín ako rekvizít sa v priebehu prvého dejstva utriasli a vplyvom pôsobivého kostimerského dizajnu som ich bez ďalšieho hundrania akceptoval ako regulérny prvok súčasnej vizuálnej kultúry. A to aj napriek historickej záťaži, ktorú si figuríny nesú od čias dadaismu. Dreamers je predstavenie prudko figuratívne. Ťahá diváka do anonymného, všeobecného človečenstva. Postaví pred vás jasný odkaz: toto môžete byť vy. To, že sa obrazy odohrávajú cez pozíciu zmiešaného páru muža a ženy, začne byť veľmi rýchlo irelevantné. Osobne som vnímal dianie ako výzvu na zapojenie sa do kolektívneho sna, a to nie iba pre názov predstavenia a celkový dizajn scény, ale aj cez občasné nástojčivé pohľady interpretov smerom do hľadiska. Táto výzva vyvrcholila v závere, keď tanečníci prešli do priamej, avšak veľmi citlivej a intímnej konfrontácie s náhodne vybranými divákmi priamo v hľadisku.
Počas pomaly gradujúcej choreografie som netrpezlivo očakával obrazové explózie, prekvapenia, niečo šokujúce, a to v početnej miere. To boli však iba osobné preferencie, ktoré vyprovokovalo tempo pohybu. S odstupom času som ocenil, že neboli naplnené. O to viac som si vychutnal dva z kľúčových vizuálnych momentov, vyťahovanie skrytého na povrch, stelesnenie podvedomého, rozmotanie zauzleného, odľahčenie zaťaženým, alebo akokoľvek inak interpretovateľného aktu dolovania pomyselnej aj fyzickej nite z útrob človečenstva.
Spleť abstraktných a metaforických obrazov predstavenia Dreamers je príjemným a produkčne kvalitným dielom, ktoré vás núti pýtať sa široké spektrum otázok, predovšetkým smerom k sebe samému. Je to intímna záležitosť s možnosťou instantného zdieľania s okolím, limitovaného kapacitou hľadiska. Predstavenie je náchylné na emocionálne príjemné nadstavenie, čo potvrdzuje vysoký počet spokojne až blažene sa tváriacich divákov pri opúšťaní divadelnej sály. Ak budete mať možnosť Dreamers vidieť a zažiť, určito to využite.
Jan Kostaa