rezidenčný pobyt umelkyne v Záhrade CNK
26.10. – 4.11.2022

Všetky budovy v sebe skrývajú ľudské príbehy minulosti či súčasnosti. Niektoré asanujeme zámerne, niektoré nechávame spadnúť, iné staviame nanovo. Mladší z Banskej Bystrice možno ani netušia, že Hron kedysi zasahoval viac do mesta a železničná stanica bola pôvodne inde. Pre pamätníkov je pohľad na premenu mestského urbanizmu ťažší. Niektoré premeny boli nevyhnutné, niektoré náhodné, iné narýchlo vykonané. K mnohým budovám, ktoré sa v Banskej Bystrici nachádzajú neexistujú záznamy, napriek tomu však nesú obrovskú historickú hodnotu. Na znázornenie tejto hodnoty autorka rozdelila na svojich grafikách tlačové farby a vytvorila prototypnú inštaláciu. Divák si môže prostredníctvom odstraňovania či pridávania farebných vrstviev, ktoré patria aj iným grafikám budov prakticky vyskúšať možnosti zabudnutia, odstránenia či opustenia pripomienky minulosti. Počet je však obmedzený. Akú budovu a s akým príbehom si vytvoríte vy?

Študijne si sa venovala najskôr ekonomike, neskôr filozofii a teraz pracuješ ako výtvarníčka/grafička. Ako sa ti podarilo zakotviť práve pri tejto profesii? Čo ťa priviedlo k výtvarnému umeniu?

V pravom slova zmysle nie som výtvarníčka, skôr grafička. Primárne pracujem s grafikou v počítači. Vecí, ktoré robím bez počítača je výrazne menej. Výtvarné zručnosti využívam hlavne, keď tvorím niečo do priestoru, napríklad na festival Fokus – Pokus.

Ku grafike ma priviedlo občianske združenie Viac kultúry, ktoré sme s kolegami založili v roku 2017. Vtedy sme vôbec nemali peniaze pre človeka, ktorý by nám vytváral vizuál. Začala som sa učiť ako funguje kreslenie a vytváranie plagátov v programoch ako sú gimp, photoshop, illustrator a podobne z youtube videí. Neskôr som si zaplatila zopár kurzov na webstránke udemy a už s nejakými skúsenosťami som sa zapísala na prezenčný kurz v Bratislave. Počas kurzov som si uvedomila, že som na úrovni niektorých lektorov, tak som sa rozhodla požiadať o prácu v danej firme ako lektorka. Dostala som ju, avšak prišla pandémia a musela som sa posunúť niekam inam. Počas pandémie som pracovala ako lektorka hernej grafiky a programovania hier na kurzoch pre deti od 7-15 rokov a snažila som sa stážovať v reklamných agentúrach. Boli to veľmi cenné skúsenosti. Vo firme, kde to so mnou napokon v auguste 2020 riskli pracujem doteraz. Takže koniec koncov prvé pokusy boli veľmi krkolomné, no napriek tomu ma dnes táto profesia živí.

Vo svojej práci počas umeleckej rezidencie sa venuješ histórii mesta Banská Bystrica prostredníctvom jeho budov. Prečo práve Banská Bystrica? Čo ťa sem priviedlo? (Bonusová otázka: Čím je Banská Bystrica architektonicky výnimočná?)

Na Banskej Bystrici sa mi páči, že je veľmi jednoduché sa tu orientovať. Nech idete kamkoľvek dostanete sa vždy na námestie alebo kam potrebujete. Je tu mnoho budov, v ktorých pôsobili alebo priamo bývali významné osobnosti. Napríklad som sa dozvedela o bystrickom Edisonovi Ing. Karolovi Dillnbergerovi, ktorý sa zaslúžil o rozvoj televízneho vysielania. Bez neho by sme pravdepodobne ešte dlho čakali, kým by sme dostali nejaké správy zo západného sveta. Avšak nejde len o tie dávne, už historické, udalosti. Banská Bystrica je mesto plné paradoxov, ako aj mnohé iné slovenské mestá a to ma priťahuje.

Neviem čím je architektonicky výnimočná, do architektúry sa nevyznám, a ani som sa na ňu v projekte primárne nezameriavala. Áno, je tu síce strecha bývalého pivovaru, ktorá je unikátna a ťažko by ste ju hľadali inde, ale nešla som len po architektonicky zaujímavých budovách. V mojom výbere sú aj bežné bytovky, ktoré v sebe tiež nesú určitý príbeh; príbeh obyvateľov a návštevníkov Banskej Bystrice.

Akým spôsobom prispel priestor Záhrady CNK k tvorbe počas tvojej umeleckej rezidencie? Aké dojmy či skúsenosti si odnášaš z tohto priestoru?

Záhrada CNK mi prispela sprostredkovaním kontaktov na ľudí, ktorí mi nesmierne pomohli pri realizácii. Musím spomenúť a ešte raz poďakovať pánovi Ing. arch. Rastislavovi Udžanovi, pani Mgr. Eve Furdíkovej, pánovi PhDr. Filipovi Glockovi či pani Lydii Bulíkovej. V Záhrade, ale aj mimo nej som dostala veľa tipov na zdroje či príbehy. Tiež som veľmi vďačná za poskytnutý priestor a posteľ, príjemnú atmosféru a otvorenosť. Bez týchto vecí by celý kreatívny proces nemohol vzniknúť, prípadne by bol omnoho náročnejší.

Čomu sa plánuješ vo svojej umeleckej ceste venovať ďalej? Aké sú tvoje plány do budúcna?

Mám v pláne spracovať aj ďalšie mestá a vytvoriť z grafík nielen inštalácie, ale aj knihu s príbehmi, ktoré by nám pripomenuli dôležitosť udalostí a histórie. Spísaním príbehov by som chcela apelovať na to, že sa musíme o svoje mesto a to, čo sa v ňom nachádza starať. Apelovať na to kam vieme sami seba, ale aj naše okolie posunúť, niekedy len s troškou úsilia, niekedy so zaťatými zubami. Ako je to aj v prípade niektorých banskobystrických budov.

Sebarozvojova by som sa rada naučila lepšie animovať a kresliť. Najskôr však pôjdem na dovolenku. 🙂

Za technickú podporu a pomoc pri realizácii projektu ďakujeme nášmu technikovi Christoffovi Laurentovi.

Rezidenčný program Záhrady – Centra nezávislej kultúry v roku 2022 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.