pokračovanie v tvorbe komixovej knihy umeleckého rezidenta o Slovensku v blízkej budúcnosti 

13.6. – 26.6.2022

Eduard Klena je multimediálny umelec, autor, režisér a kurátor vystavujúci prevažne po Európe a Ázii, absolvent VŠVU, grafiky a iných médií, participujúci na viacerých zahraničných rezidenciách, s kombinovaným štúdiom umení v juhokórejskom Soule & Bratislave. Jeho vedľajší projekt “Smutná krajina”, mapuje budúcnosť Slovenska v širších politických a drobných intímnych príbehoch. Komixová poviedková kniha je založená na piatich žánrovo rozdielnych príbehoch, ktoré nás prevádzajú transformovaným Slovenskom, kde sa k moci dostali klérofašisti a pretvorili kedysi liberálne orientovanú krajinu na svoj obraz. Poviedky, situované do jedného obrovského urbánneho priestoru okolo roku 2060 – Slovänopolis, zahŕňajú horor, triler, futuro romancu, drámu a grotesku, pričom tlačovým formátom pripomínajú japonské manga, ktoré sa čítajú v bratislavskom metre. V príbehoch sú zároveň ukryté a recyklované pop kultúrne odkazy, pripomienky súčasného diania v spoločnosti a jeden skutočný príbeh z rodinnej histórie autora. Koncom roka 2021 výhľadovo až do konca roka 2022 dáva dokopy pokračovanie Smutnej krajiny, kde postupuje rozohraný politický obraz Slovenska, postavy ďalej žijú svoje mikroživoty v zatiaľ pripravených poviedkach “Nový normál”, “Dobšinského rozprávka” a “UFO”, ktorých bude v závere dokopy 6.

Ako výtvarný a multimediálny umelec si študoval i pracoval na Slovensku, ale aj v zahraničí. Aká bola tvoja študijná a pracovná cesta a čo ťa viedlo k tvorbe komiksu Smutná krajina?

Začal by som štúdiom, ktoré som priebežne prerušoval, ukončoval a medzi (jednotlivými školami a odbormi) som pracoval v retail sfére, najlepšom site a skúsenosti s “tým, ako to v živote chodí.” 

Trvalo vyše desať rokov, kým som si dokončil art magistra a medzitým som preletel univerzity od Bratislavy, cez Prahu až po Soul, aby som uzavrel kruh zasa v Bratislave, na katedre grafiky. Na margo komiksu by som povedal, že mám tendenciu z času načas meniť médium, s ktorým chcem pracovať. Dávno to bol krátky film, animácia, kresba, grafika, objekt a inštalácia. S komixom som na veľmi amatérskej rovine začal už na základnej a strednej škole, potom som ho zanechal… ale sloboda vytvoriť si vizuálne vlastný, mnou korigovaný svet v “knihe do kabelky” vo formáte japonskej manga, ktorú čítaš v “bratislavskom metre” cestou do práce, ma k nemu nakoniec vrátila.

V čom kontribuovala Banská Bystrica a prostredie Záhrady do projektu Smutná krajina? Aký mal pre teba význam tento rezidenčný pobyt?

Banská Bystrica to dotiahla až do poviedkového intermezza v pokračovaní komixu. Kniha prechádza dystopickým Slovenskom, zhruba o 40 rokov a samozrejme, Banská Bystrica sa deštrukcii vychádzajúcej zo slovenskej ľudovej hlúposti nevyhla.

Rezidenčný pobyt a prostredie mi zaimponovalo hlavne z pocitu slobodného a bezpečného ostrovčeka na strednom Slovensku, kde sa človek zavrie medzi múry Záhrady a môže sa tam trajdať. Myslím si, že práve v dobe spoločenskej “názorovej” bipolarity súčasnosti, je to ako zhmotnený sen. 

Aké sú tvoje nasledujúce kroky? Čomu by si sa chcel v rámci svojej tvorby venovať do budúcna?

Moje kroky momentálne vedú do môjho stabilného zamestnania, aby som zaplatil hypotéku 😀 Po týchto paušálnych krokoch sa chcem odpáliť na rezidenciu, ideálne do Japonska na rok 2023, potrebujem po covid dobe zasa cestovať a pozrieť, čo je za hranicami našej slovenskej viesky. V tvorbe chcem dokončiť komix, možno aj toto komixové obdobie na čas uzavrieť (ideálne tretím dielom Smutnej krajiny do trilógie). Momentálne sa mi páčia kinetické objekty, tak uvažujem, že sa pohnem tým smerom a potom vás pozvem na vernisáž s vínom a pagáčmi. 🙂 

IG: https://www.instagram.com/klenaeduard/

autorov web: https://klenikfilms.wixsite.com/eduardklena
 

Rezidenčný program Záhrady – Centra nezávislej kultúry v roku 2022 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.