diskusia
 

V rámci 7. ročníka festivalu “Venček alebo rakvičku?” s podtitulom “festival o živote, smrti a starostlivosti o dušu” sa vyberieme cestou skúmania toho, čo ľudí rozdeľuje a čo ich spája. Pokiaľ v antropologickom zmysle o smrti uvažujeme ako o nevyhnutnej konštante, ktorá nás spája, v metaforickej rovine ju môžeme vnímať pozitívne i negatívne, a to raz ako premenu či nádej na lepšie časy na druhom svete; inokedy ako deštrukciu, spojenú s bolesťou, lúčením a odchádzaním naveky… 

Či už sa smrti alebo umierania bojíme, vytesňujeme ju alebo démonizujeme, nedokážeme sa jej vyhnúť. Podobne je to pri zdanlivo „prirodzenom“ rozdeľovaní ľudí na „my“ a „oni“. Dá sa tomu vôbec za života vyhnúť, alebo sme odsúdení na spojenie bez bariér až po tom, čo opustíme tento fyzický svet?

Pocit nadradenosti a kultúrnej hegemónie vždy bol a je prítomný takmer pri každom dobyvačnom úsilí ľudstva, ktoré s umieraním úzko súvisí. V súčasnosti je táto spoločenská prax prítomná napríklad pri naratívoch o menšinách, etnikách či iných kultúrach, keď sa hľadajú dôvody na to, prečo tých druhých považovať za menejcenných, či nebodaj za hrozbu s cieľom zaútočiť na nich.

V našom slovenskom i európskom kontexte sú to dlhodobo Rómovia a ich životná skúsenosť, ktorá bola a stále je v jednotlivých krajinách formovaná v prostredí majoritných spoločností. Práve Rómovia a Rómky sú jednou z tých skupín obyvateľstva Zeme, ktorá nikdy nemala vlastný štát v teritoriálnom zmysle. Napriek tomu ich vplyv a prítomnosť zaznamenávajú nenahraditeľnú historickú pamäť a skúsenosť, z ktorej sa môžeme mnohé o sebe naučiť. Len málokto si totiž uvedomuje, že majoritná spoločnosť má s menšinami oveľa viac spoločného ako si dokážeme pripustiť, alebo skôr: k čomu dokážeme dospieť kritickým myslením či štúdiom vlastnej histórie.

Vo filozoficky ladenej diskusii v rámci 7. ročníka festivalu “Venček alebo rakvičku?” sa bude etnologička a dramaturgička Verona Hajdučíková zhovárať s výtvarníčkou a performerkou Emíliou Rigovou alias Bári Raklóri. Ako odborníčky v oblasti etnologického a umeleckého výskumu sa budú vhodne dopĺňať v rozhovore o témach spojených so životom Rómov, pohrebnými rituálmi, poverami, veštením či každodennou mágiou. Súčasťou ich rozhovoru bude uvádzanie rôznych príkladov spoločenskej praxe, ktorých úlohou je prenášať odkazy predkov cez hudobné a slovesné umenie z generácie na generáciu. Budú klásť otvorené otázky o tom, prečo sme, alebo aj nie sme, ako oni!

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.