Hovoríme, že sme tolerantní, vnímaví, empatickí, láskaví atď., no keď je čas to prejaviť, strácame sa v nečinnosti, či prehliadaní, v horšom prípade odmietaní. Neexistuje lepšia možnosť skúsiť prekročiť svoju bublinu, ako prejaviť naozajstnú empatiu niekomu, komu nerozumieme a jeho „svet” je nám cudzí.


„Svojím spôsobom to tiež znamená odložiť svoje JA. To sa môžu odvážiť len ľudia, ktorí sú si sami v sebe istí natoľko, že sa nemusia báť toho, že by sa vo svete druhého človeka stratili, či už sa ukáže akokoľvek podivný či bizarný…”(Carl Rogers,2014)

Lásky SHOCK je moje prvé autorské predstavenie. Môže to dopadnúť kadejako, no viem, že ako pre hercov, tak aj mne umožnilo znovuobjaviť plnosť prežívaného a nekonečné variácie vnímania. Reflektuje spôsob, akým svet vnímajú samotní herci Divadla z Pasáže, ako vnímajú samých seba, svoje pocity, telo, svoj život. Áno, aj oni sa cítia sexy, nasratí, vtipní, nepochopení, či neviditeľní, aj keď ich paradoxne na ulici počuť najviac.


„Serie ma, keď na mňa ľudia čumia, vtedy mám chuť povedať: Na čo tak čumíš? Serie ma, keď sú ľudia prehnane milí, ako keby sme niečo nechápali.” (Lydka)

Režisérka Kristína Chmelíková