c/LAP, Terén – pole performativního uměníoutside the box 01Scénické dielo dvojice autorov Andreja Kalinku a Milana Kozánka je inšpirované bádateľským a osobným odkazom opáta Gregora Johanna Mendela, zakladateľa odboru genetiky a objaviteľazákladných zákonov dedičnosti. outside the box 01 je úvodným projektom z autormi plánovanej série performatívnych diel venujúcich sa pomedziu vedeckého a umeleckého poznávania sveta. Namiesto biografického pohľadu dielo ponúka stretnutie s výnimočným odkazom vedeckého myslenia neobmedzeného dobovými predpokladmi.Libreto, hudba, výtvarný koncept, performer: Andrej KalinkaDramaturgia: Milan KozánekFotografie: Karol JarekPreklad: Jozef TancerRéžia: Andrej Kalinka a Milan KozánekHlavný partner projektu a z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.S finančnou podporou Nadácie mesta Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja.Koprodukcia:Terén (jasuteren.cz), Mana s.r.o., c/LAP (contemporary/LaboratoryAtelierPerformance)Partneri:Mendelovo múzeum Masarykovej univerzity v Brne, Filozofická fakula Univerzity Komenského vBratislave, Nová Cvernovka

#vibraphone #electronic #liveactStroon je najšpecifickejší vibrafonista, akého poznám. Pod menom Stroon tvorí svoje vibrafónové elektronické kompozície - hudbu, ktorá má priam až chrámový charakter, aj keď je vydávaná ako no-religion electronic music. Vibrafón tomu celému dodáva fascinujúci rozmer... :) Nedávno mu vyšiel nový album Temple Timbre Embers: https://stroon.bandcamp.com/releases

Divadelné predstavenie na motívy príbehu o Machovi a Šebestovej od Miloša Macourka. Obyčajní kamaráti a pes v obyčajnej škole, počas obyčajného dňa, riešia obyčajné veci, neobyčajným spôsobom, lebo slúchadlo… Je to iba želanie. Buďte odvážni, majte otvorené srdcia. Huhú! Predstavenie Ako si želáte je určené deťom. Vytvorili sme ho farebné a hudobné pre deti, ktoré navštevujú prvý stupeň základnej školy. No je určite i pre všetky ostatné deti. Spracovali sme témy, ktoré sa deti reálne učia v škole. Škola je miesto, kde sa celé predstavenie odohráva. Kniha Miloša Macourka nám bola inšpiráciou. Mach a Šebestová sú kamaráti, ktorí majú v ňom možnosť pochopiť, že život má svoje čaro i bez čarov.Tvorivý tím:Scenár, réžia, dramaturgia: Anna Tomaštiková a Peter VrťoHudba: Anna Tomaštiková, Martin Novák, Matej Haász, Samuel Juráš, Patrik Bačko, Margaréta TomaštikováHudobná nahrávka: Dušan IvanNávrh scény a kostýmov: Peter Vrťo, Anna TomaštikováVýroba: Miroslava ZelníkováGrafický návrh: Patrik ŠevčíkSvetelný dizajn: Ján ČiefProdukcia: Matúš Petričko, Zuzana JavorskáOdborná spolupráca: Ľudemila Veverková, Eva OgurčákováÚčinkujú:Michaela Ďuricová, Ján Kinčeš, Miriam Kujanová

„Venček alebo rakvičku?“Festival o živote a smrti Diskusia * Prednáška * Workshop * DivadloProgram na: www.vencekrakvicka.skPrečo by malo byť uvažovanie o smrti zbytočné mrhanie časom? Tretí ročník festivalu tematizuje smrť a umieranie z troch hľadísk: filozofického, umeleckého a psychedelického. Tri preddušičkové dni sú venované smrti – vyhostenej téme, ktorú pozveme späť medzi nás. Inšpiráciu budeme hľadať v minulosti, vo svetlých a temných príkladoch dneška, aj vo vyšších než intelektuálnych sférach.„Eternity is in love with the productions of time.“ / „Večnosť je zamilovaná do plodov času.“ William Blake

Prečo by malo byť uvažovanie o smrti zbytočné mrhanie časom? Tretí ročník festivalu tematizuje smrť a umieranie z dvoch hľadísk: etnografického a psychedelického. Pôvodný trojdňový formát festivalu sa nám nepodarilo realizovať vzhľadom na pandemickú situáciu. Pripravili sme preto „polovičnú“ verziu bez workshopu a divadelného predstavenia. Ďakujeme, že ste s nami!„Eternity is in love with the productions of time.“ / „Večnosť je zamilovaná do plodov času.“ William BlakeAlexandra Bitušíková, Katarína Koštialová Tradičné predstavy o živote a smrti: historické perspektívy a súčasné výzvyPrvá prezentujúca - doc. PhDr. Katarína Koštialová, PhD. - z Katedry sociálnych štúdií a etnológie -je odborníčkou na socionormatívnu kultúru - zvyky a obrady v slovenskej kultúre v širokej komparatívnej perspektíve. Druhou prednášajúcou je prof. PhDr. Alexandra Bitušíková, PhD., ktorá sa zaujíma o rôznorodé premeny života v postsocialistickej spoločnosti. Obe prezentujúce zaujíma všetko, čo sa týka človeka, komunity a spoločnosti v procese spoločenských a kultúrnych zmien. Rituály smrti/ pohrebné rituály sú súčasťou života v každej spoločnosti a z antropologického hľadiska patria podľa van Gennepa k rituálom prechodu, t.j. ich funkciou je predovšetkým zabezpečiť prechod jedinca z jednej determinovanej situácie k inej.V súčasnej dobe COVID 19 pandémie sa práve rituály spojené s rozlúčkou s najbližšími stali ešte zraniteľnejšími.V roku 2020 sme boli prostredníctvom médií svedkami tisícok situácií z celého sveta, keď mnohí ľudia umierali osamotení, bez možnosti poslednej osobnej rozlúčky so svojimi najbližšími.Aj o tom bude rozprávanie s hostkami tretieho ročníka festivalu Katarínou Koštialovou a Alexandrou Bitušíkovou.

Prečo by malo byť uvažovanie o smrti zbytočné mrhanie časom? Tretí ročník festivalu tematizuje smrť a umieranie z dvoch hľadísk: etnografického a psychedelického. Pôvodný trojdňový formát festivalu sa nám nepodarilo realizovať vzhľadom na pandemickú situáciu. Pripravili sme preto „polovičnú“ verziu bez workshopu a divadelného predstavenia. Ďakujeme, že ste s nami!„Eternity is in love with the productions of time.“ / „Večnosť je zamilovaná do plodov času.“ William Blakediskusiu moderuje Rado SlobodaPsychedeliká tvoria širokú skupinu psychoaktívnych a psychotropných látok (prírodných aj syntetických), ich kategorizácia je však v každej krajine podmienená legislatívou a farmakologickými záujmami. Začiatky vedeckého záujmu o ich výskum sa tiež spájajú s „náhodným“ objavom syntetickej látky – 25. derivátu kyseliny lysergovej Albertom Hofmannom v roku 1938 známym pod skratkou LSD. Boom užívania a zneužívania psychedelických látok však nastal až v 60. rokoch 20. storočia v USA, a to aj v súvislosti s hnutím hippies, vznikom rôznych subkultúr a zrýchľujúcej sa globalizácie (cestovanie na východ, turizmus, drogový trh). Hneď na to boli mnohé zo psychedelík hodené do jedného vreca s heroínom a pervitínom. Kým niektoré krajiny užívanie psychedelík dekriminalizovali, v iných prebieha ich medicínsky výskum (napr. Česká republika). Na Slovensku je situácia ohľadom drogovej legislatívy oveľa prísnejšia – v rámci klasifikácie najrizikovejších omamných a psychotropných látok do spomínaného vreca počítame aj marihuanu.O psychedelikách je rozšírený názor, že môžu spôsobiť resp. spustiť duševnú poruchu, čo má svoje opodstatnenie. Určitá časť užívateľov psychedelík svoje vnútorné zážitky nedokáže spracovať a mnohí si vyžadujú liečbu u psychiatra či psychoterapeuta. Tento fakt je dôležité si pripomínať aj v rámci prevencie a znižovania rizík užívania psychoaktívnych látok.Špeciálna časť diskusie bude venovaná téme zážitkov smrti a znovuzrodenia či NDE (near-death experience), ktoré časť užívateľov psychedelík zažila nielen pod ich vplyvom, ale aj spontánne, v ojedinelých životných situáciách či priebežne počas rôznych duchovných praktík a pod. Téma bude rámcovaná diskurzom o povahe ľudského vedomia, reality a spirituality ako niečoho, čo denne prežívame, keď reflektujeme minulosť alebo projektujeme budúcnosť. Pojem konsenzuálnej reality, ktorý zaviedol psychológ Charles Tart, nadobúda v digitálnom svete nové možnosti a konotácie. Virtuálna realita nás učí, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Čo je však reálne, je naša predstava a reakcia na „zažitú“ situáciu na úrovni pocitov a činov, ktoré môžu viesť k prospešnému, ale aj k smutnému koncu. To sa týka rovnako bludov a halucinácií, ako aj literárnej fikcie a virtuality.Jeden účastník štúdie raz o svojom psychedelickom zážitku povedal: „Keď užijete psilocybín, je to ako vziať si na palubu vlastného psychoterapeuta.“ O zložitosti sveta a nesmiernosti zážitkov, ku ktorým majú ľudia odnepamäti prístup, sa budú rozprávať psychiatri, psychológovia a terapeuti z praxe, ako aj ľudia zapojení do psychedelického výskumu.Hostia:MUDR. Michal Patarák, PhD., psychiaterMgr. Jaroslav Farkaš, psychológ, terapeutMgr. Martin Pažitný, adiktológ, zakladajúci člen Slovenskej psychedelickej spoločnosti SAPAS.SK